Sivoň potočný

lat. Salvelinus fontinalis

Sivoň potoč je príslušník čeľade lososovitých, takže patrí k príbuzným obľúbených lososov a pstruhov. Vyskytuje sa takmer po celej Európe, nie je tu však pôvodným druhom. Pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ bol koncom 19. storočia do Európy dovezený. Môže sa dožiť až 15 rokov. Vyhovujú mu čisté, chladnejšie a dobre okysličené vody vo vyššie položených potokoch, riekach alebo jazerách. Okrem malých rybiek konzumuje náletový hmyz a larvy vodného hmyzu. Je možné ho tiež chovať umelo. 

Znaky
Sivoň je podobný svojim príbuzným, má pretiahnuté, z bokov zľahka sploštené telo, ktoré je pokryté množstvom drobných šupín. Široký ústny otvor so silnými zubami prezrádza dravú rybu. Všetky plutvy okrem trojuholníkovej chvostovej sú pomerne krátke a červenkasté. Nezameniteľným poznávacím znamením lososovitých rýb je malá tuková plutvička pred chvostovou plutvou. Sfarbenie závisí od miesta výskytu, spravidla je zelenkasté so svetlými škvrnami, na svetlejších bokoch sa objavujú žltkasté a červenkasté škvrny. V priebehu trenia sa sivone pestro sfarbujú a na prednom okraji ritnej, brušných a prsných plutiev sa objaví výrazný biely pozdĺžny prúžok. Sivoň je menší než pstruh dúhový,
dorastá iba do 30 - 40 cm pri hmotnosti 300 - 1000 g

Využitie
Sivoň sa spravidla predáva chladený, mrazený alebo údený. Má jemnejšie mäso než pstruh dúhový, je ho teda treba pripraviť s opatrnosťou a neprebiť prirodzenú chuť korením. Vystačí si rovnako ako pstruh s bylinkami (ideálny je tymian), rascou, citrónom, kuriatkami (huby), mandľami či bielym vínom, z výraznejších príchutí je možné s mierou využiť cesnak. Ideálne je pošírovanie, varenie v pare, šetrné osmaženie na masle, opatrné grilovanie s brušnou dutinou plnenou bylinkami alebo pečenie v alobale či balíčku z papiera na pečenie (papilote).

Naše sivone
Naše sivone